Dávno predtým, ako najprestížnejšie kozmetické spoločnosti vytvorili svoje ikonické bestsellery od parfumu Chanel č. 5 až po Eau Sauvage značky Dior, sa dávne civilizácie obklopovali sladkými vôňami a aromatickými olejmi. Kým staroveký Egypťania pochovávali faraónov s nádobkami s voňavými masťami pre posmrtný život, Rimania neskôr spaľovali aromatické materiály ako obetu bohom – odtiaľ pochádza aj názov parfumu: per fumum alebo „skrze dym“.
Najstarší dôkaz o výrobe parfumov možno nájsť v hieroglyfoch v 5000 rokov starých hroboch, pričom prvé zaznamenané zloženie parfumu pochádza z 2. tisícročia pred naším letopočtom od ženy menom Tapputi – prvej oficiálne známej „ovoniavačky“.
Ale skôr, ako sa objavili dnešné moderné parfumy, ktoré všetci poznáme a milujeme, prešlo toto umenie dlhou a bohatou históriou plnou náboženstva, rituálov, moci a pokušenia.
Náboženstvo a rituály
Spojenie medzi duchovnom a vôňami existuje už po tisícročia – najstarší známy výrobcovia parfumov boli vlastne egyptskí kňazi. Egypťania poznali upokojujúce účinky vôní na myseľ a telo a verili, že spaľovaním kadidla sa priblížia k bohom a že parfum dokáže zmierňovať úzkosť.
Aj starovekí Gréci používali parfumy na uctievanie bohov. Podobne ako Egypťania vo veľkej miere používali rôzne vône pri pohreboch a tí, ktorí boli príliš chudobní, aby si ich mohli dovoliť pri pohrebe, mali aspoň na truhle namaľovanú nádobku s parfumom.
Zdravie a hygiena
Pre Grékov bola čistotnosť na druhom mieste hneď za zbožnosťou a význam parfumov sa tak rozšíril za hranice náboženstva do oblasti zdravia a telesnej hygieny. A to až natoľko, že dokonca významný grécky lekár Hippokrates odporúčal používanie parfumov na prevenciu chorôb.
Rimania tiež postupom času začali používať parfumy aj mimo obradov na oslavu bohov a bohýň. Hygienické procedúry v ich slávnych kúpeľoch zahŕňali aj široké využívanie vonných olejov, ktorými sa natierali pred kúpeľom, aby ich potom – spolu s nečistotou a potom, zoškrabali z tela ešte pred vykúpaním.
Bohatstvo a postavenie
Postupom času význam očisty ustúpil do úzadia a z používania parfumov sa namiesto snahy o dobré zdravie a hygienu stala zásterka na zakrytie ich nedostatku. Najlepším príkladom tejto do očí bijúcej maškarády bol Ľudovít XIV, ktorý sa za celý život kúpal len dva- alebo trikrát, ale každý deň používal výrazné kvetinové vône, najmä vôňu pomaranča.
Približne v tomto čase sa začali vyrábať tekuté parfumy, čo otvorilo dvere tvorivosti ich výrobcov. Parfumy však boli drahé, preto sa ich používanie stalo nevyhnutným symbolom postavenia v horných vrstvách spoločnosti. Bolo to tak módne, že Mária Antoinetta, známa svojimi vysokými nárokmi v oblasti kozmetiky, mala svojho osobného voňavkára.
Krása a vplyv
Umenie výroby parfumov sa naplno rozvinulo v 19. storočí vďaka vynálezu umelých prísad do parfumov. Táto inovácia viedla k vytvoreniu moderných parfumov, ako ich poznáme dnes, v ktorých sa spájajú prirodzené aj syntetické tóny a vytvárajú jedinečné vône.
V tom čase už používanie parfumov nebolo len otázkou praktickej potreby, stalo sa symbolom luxusu. A snaha o vytvorenie skutočne jedinečnej vône sa nestratila ani dnes a je hnacou silou viacerých svetovo uznávaných výrobcov parfumov. Spoločnosť Guerlain vytvorila parfum Shalimar so syntetickou vanilkou, ktorú v spoločnosti Guerlain považujú za afrodiziakum, a Coco Chanel uviedla na trh Chanel č. 5, neopakovateľnú vôňu, ktorú vytvorila žena pre ženy.
V súčasnosti sa parfum nepoužíva iba pri osobitných príležitostiach, ale pre mnohých sa stal každodennou potrebou. Výrobcovia prichádzajú každý rok s novými vôňami od kvetinových po svieže a vegánske alebo určené pre mužov aj ženy, ktoré sa majú stať najnovším bestsellerom.
